Internet a najmä sociálne siete ako Facebook tvoria neoddeliteľnú súčasť života teenagerov aj výrazne mladších detí. Podľa výskumu spoločnosti Microsoft 79% dospievajúcich detí v Európe aktívne používa sociálne siete. To je približne o polovicu viac, ako pred rokom, kedy sa na nadväzovanie a udržiavanie známostí na internete prihlásilo 45% detí a dospievajúcich do osemnásť rokov.

Alarmujúce je, že podľa 43% mladých užívateľov sociálnych sietí je zverejňovanie osobných informácií na internete bezpečné. Nie je. Používanie skutočného mena, uverejňovanie fotografií, popis bydliska alebo školy ktorú dieťa navštevuje, môže vyústiť v sexuálne obťažovanie na internete ale aj na reálny útok.

Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie, aj keď to znamená obmedzenie a sledovanie toho, čo jeho potomok robí. Platí to v reálnom svete aj v prostredí internetu. Dôverčivosť a zvedavosť detí v kontraste s anonymitou, ktorú na internete môžu využiť potenciálni predátori, totiž bez rodičovskej kontroly znamená veľké riziko pre šťastné detstvo a dospievanie.

 

Z výsledkov výskumu, ktorý Microsoft vykonáva opakovane, vyplýva, že mladiství užívatelia internetu bežne porušujú základné bezpečnostné pravidlá. Najčastejším riskantným krokom je používanie svojho skutočného mena. Za skutočnosťou, že sa pod pravým menom v sociálnych sieťach pohybuje 85% európanov pod osemnásť rokov, môže do značnej miery Facebook. Najpopulárnejšia sociálna sieť totiž na zadanie skutočného mena priamo vyzýva. Výrazne sa tak líši od starších typov komunitných webových serverov, ktoré pracujú s prezývkami. Naprosto bežné je medzi deťmi a mladistvými zverejňovanie vlastných fotografií a snímok kamarátov, ktoré praktizuje 71% respondentov prieskumu.

Výrazne rizikovejšie je uvádzanie údajov, ktoré potenciálnym predátorom umožňujú vyhľadať dieťa v reálnom svete, ako je poštová adresa alebo názov školy. K svojej škole sa v rámci sociálnych sietí pritom hlási 44% respondentov a svoju adresu na internete zverejnilo 13% neplnoletých užívateľov. Väčšina detí aspoň obmedzuje prístup ku zverejneným informáciám. Viac ako polovica respondentov povoľuje prístup na stránky s informáciami o svojej osobe iba rodinným príslušníkom a kamarátom, 17% ale necháva svoje informácie voľne prístupné.

 

Najviac alarmujúcim zistením výskumu spoločnosti Microsoft medzi rodičmi je ich laxný prístup k ochrane detí pred internetovými rizikami. 40% rodičov vôbec nesleduje, aké stránky ich deti navštevujú a aké informácie na internete zverejnia. Polovica rodičov potom nesleduje, či ich deti správne používajú pravidlá pre zabezpečenie súkromia v sociálnych sieťach. Nástroje rodičovskej kontroly pre obmedzenie prístupu k nevhodným webovým stránkam alebo aplikácie pre sledovanie aktivity na internete používa iba 22% rodičov.

Pasívne správanie rodičov je hrozivé, pretože práve ich informovanosť a schopnosť otvorene hovoriť s deťmi predstavuje najlepšiu ochranu pred internetovými predátormi. Ide o reálnu hrozbu, s kontaktom zo strany neznámych užívateľov (správy, žiadosti o priateľstvo) sa stretlo 63% respondentov prieskumu, takmer polovica z nich navyše na tento kontakt odpovedala - zo zvedavosti.